Jediná atrakcia, kde je prehliadku nutné absolvovať so
sprievodcom (aspoň z tých, čo sme osobne boli) a ten
s vami pôjde v skupinke vo vymedzených termínoch.
Prehliadku je možné absolvovať v angličtine, vo
švédskom jazyku
alebo čínštine. Kým čakáte, pofoťte sa pri vode, na
dvore či pri stĺpoch. Ide o významnú politickú ale aj
historickú budovu, ktorá má stále svoje dôležité
využitie. Veď napríklad sa v nej udeľujú Nobelove ceny.
A to už je o čom hovoriť.
Najväčšia je Modrá sieň, ktorá sa Modrá volá preto, že
pôvodný návrh bol s modrými stenami. Architekt, ktorý
sieň navrhoval však nechcel nakoniec zakryť krásu
červených tehiel takže z modrej siene nakoniec bola
červená sieň. Pomenovanie však zostalo už podľa plánov.
Ďalej sa pokračuje do pracovne a potom do zasadačky,
ktorá sa podobá na tú našu parlamentnú. Každý
z poslancov má svoj stôl s mikrofónom a menovkou na
stole. Trochu vám tiež istotne nebudú sedieť tie moderné
mikrofóny do tak krásnej miestnosti. Strop je úžasný,
neprehliadnite ho. Sprievodca vás na neho neupozorní,
ale len slepý by si ho nevšimol. Pokračuje sa do
priestoru pod hlavnou vežou, ktorá nemá spravené steny
ale za to zaujímavosťou je súbor postavičiek, ktoré
cestujú po koľajniciach na vyvýšenom mieste, niečo na
spôsob tých, ktoré sa ukazujú na orlojoch. Pokračujeme
do miestnosti kobercov, ako som ju nazval a ďalších
miestností s bohatou výzdobou a významným účelom.
Prehliadka sa končí v zlatej miestnosti neuveriteľne
cennej mozaiky, vyobrazujúcej každého z panovníkov,
kresťanské motívy a mnoho iného z dejín Švédska.
Podrobnejší a presnejší prehľad o prehliadke bez mojich
názorov je nižšie.
Stockholmská radnica
Stockholmská radnica bola postavená v rokoch 1911-1923
podľa návrhu architekta Ragnara Östberga. Predstavuje
jednu z najvýznamnejších stavieb švédskeho národného
romantizmu. Za impozantnou fasádou, ktorá pozostáva z 8
milónov tehiel, sú v objekte umiestnené banketové
salóny, konferenčné miestnosti a kancelárie. Architekt
sa nechal inšpirovať talianskymi renesančnými palácmi
a tak ústredný priestor radnice tvoria dve námestia – „piazze“
– Borgagård a Modrá sála.
Modrá sála (Blå hallen)
mala byť pôvodné modrá, ale architekt zmenil svoj názor.
Keď si všimol krásu červených tehál, rozhodol sa, že by
bola škoda zakryť ich modrou omietkou. Avšak názov Modrá
sála, známy zo všetkých nákresov a plánov, sa už začal
používať a zachoval sa dodnes. Modrá sála je najväčším
priestorom radnice. A práve tu sa každoročne 10.
decembra koná banket pri príležitosti udeľovania
Nobelových cien. Nájdeme tu tiež jednu z najväčších
varhanových zostáv severnej Európy – s viac ako 10 tisíc
píšťalami a 135 registrami.
Radničná sieň (Rådssalen)
je využívaná členmi mestského zastupiteľstva, ktoré tu
zasadá každý druhý pondelok večer. Na balkóne je 200
miest vyhradených pre verejnosť. Imitácia otvoreného
stropu vyvoláva v návštevníkovi dojem, že sa nachádza vo
vikingskom dome bez strechy. Nábytok navrhol Carl
Malmsten a autorkou textílií je Maja Sj
Stovka klenieb (De hundrades valv)
slúži ako čestný vchod do radnice a vedie priamo do
banketových salónikov. Krížová klenba pozostáva zo
stoviek segmentov. Na vonkajšej stene terasy je možné
počas letnej sezóny vidieť niektoré postavy z orloja
Svätého Juraja. O 12 a 18 hodine sa v sprievode
zvonkohry hrajúcej melódiu z 15. storočia (pieseň Sv.
Juraja) objaví spolu s postavou Sv. Juraja a draka.
Predizba banketových salónov Ovál (Ovalen) bol
vytvorený pre Turemholské tapisérie, ktoré boli utkané
v Beauvais vo Francúzsku koncom 17. storočia. Každú
sobotu od 14:00 do 16:00 hodín sa tu konajú civilné
svadby.
Princova galéria (Prinsens galleri)
sa dnes využíva pre reprezentačné recepcie mesta. Je
z nej veľkolepý výhľad na Riddarfjärden. Rovnaká
panoráma ponúka cyklus fresiek Princa Eugena „Nábrežie
Stockholmu“, ktoré sú znázornené na opačnej strane
miestnosti. Autorom štukového arkýra je J. A. G. Acke.
Sál Tři koruny (Salen tre kronor)
dostal svoje meno podľa troch pozlátených lustrov, ktoré
visia z trámového stropu. Severnú stenu pokrýva
hodvábny brokát pochádzajúci z Číny. Z vystavených
obrazov si pozornosť zaslúži predovšetkým dielo „Výhľad
z Mosabacke“ z roku 1790, ktorého autorom je Elias
Martin.
Veľkolepé medené dvere, ktorých každé
krídlo váži tonu, otvára vstup do Zlatej sály (Gyllene
salen). Einar Forseth vyložil jeho steny mozaikou
pozostávajúcou z 18 miliónov čiastočiek zo zlata a skla,
ktoré zdobia túto banketovú sálu pre 700 sediacich
hostí. Dominantou sály je čelná (severná) stena s
„Kráľovnou Mälare“. Symbolizuje Stockholm, ktorému
preukázal uznanie Východ aj Západ.
Viac informácií nájdete priamo: http://international.stockholm.se/cityhall |