Múzeum viac menej v centre, mierne na kopci
v podlhovastej budove neďaleko menšieho kostola. Možno
vás prekvapí nevýrazný vchod a aj cesta k samotnej
výstave. Keď už sa dostanete do budovy, všetko hlavné je
na poschodí. Schody ani tak nevadia. Budete však musieť
prejsť dlhou chodbou plnou kníh, z čoho som nebol nejako
nadšený, nebudem to skrývať. Na knihe v regáli za sklom
si môžem prečítať len štítok a v čínštine vlastne ani
to.
Tento kúsok sa však dá pretrpieť a už prichádza tá pravá
výstava. Ešte pred vstupom si môžete prezrieť menší
výklad s predmetmi zo starovekej doby. Následne už
spomenutá miestnosť s keramikou, šperkmi a sochami už
dáva konečne to, na čo sa čakalo. Rozdelenie podľa
dynastií dáva pohľad na to, ako sa menil dizajn,
zdobenie inak veľmi cenného porcelánu, sôch, váz. Zídete
dolu a budete si môcť prezrieť svetlejšiu ale mierne
strohejšiu výstavu predmetov z (k nám už bližšej) Indie,
náboženské sochy hinduistického náboženstva a budhizmu.
|